reklama

Hodinka krásy

Bolo príjemné sobotné popoludnie, kedy si ľudia užívajú chvíle voľna v mestských parkoch a mozgu dávajú priestor na oddych. Čakali sme návštevu. Kamarátka Diana vybavila pre spolubývajúce kozmetické sedenie, na ktorom sa majú naučiť akú kozmetiku by mali používať. Romana problém s pleťou nikdy nemala a Janka používala maximálne korektor na zakrytie červených fľakov, takže sa mi tento pripravovaný „sabat" zdal bezpredmetný.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Obrázok blogu


Zazvonil zvonček. Vo dverách sa zjavila „perfektne“ vyzerajúca mladá slečna. Vlasy mala natupírované tak, aby vyzerali objemnejšie, skvelý make-up jej pridal najmenej 5 rokov a pod značkovými okuliarmi sa jej ligotali obrovské zelené oči. Topánky mala na najvyššom opätku, aký bol momentálne zohnateľný v lacných výpredajoch a jej priliehavá sukňa , ktorá nemohla byť dlhšia ako tridsať centimetrov, jej iste dodávala určitú dávku sebavedomia. Vyzerala ako lacná štetka, ale v týchto kozmetických kruhoch sa tomu hovorí: „cosmetic lady“. Pekné meno, každopádne príliš slušné na takto vyzerajúce dievča.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Čaute baby, tak som sa na vás tešila. Pozvete ma do vášho kráľovstva krásy? Šubi- dubi.“, prehovorila Paulína a baby vybuchli smiechom. Musela sa cítiť trápne. Obliekol som si džínsy, košeľu a sadol si k nim do kuchyne, takéto divadlo som si predsa nemohol nechať újsť. Odrazu tri krát nahlas zatlieskala a nepríjemne sa zachichotala.

„Tak, dievčatá môžeme začať? Sadnite si na svoje miestečká a vypnite si mobily.“ Už- už som sa chcel začať smiať, no škaredo na mňa cez okuliare zazrela a pokračovala: „ Moje meno je Paulína, ale volajte ma "Pinky" , to je moje priezvisko. Je netradičné, takže ho používam ako svoju prezývku, keďže mi nikto inú, lepšiu nevymyslel...“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Ak aj niekto vymyslel, tak ti ju radšej ani nepovedal, aby si sa neurazila,- pomyslel som si. Romana s Jankou na mňa stále hádzali veľavýznamné pohľady a snažili sa správať ohľaduplne, no keď Pinky hľadala niečo v kabelke, išli prasknúť smiechom.

„Myslím, že táto mužská spoločnosť nás tu len rozptyľuje“, zasmiala sa Pinky. „Hneď na začiatok si dáme zoznamovacie kolo, oukej? Lásky moje, kto chce začať? “ Chcel som vykríknuť, že ja, ale asi by to nebolo vhodné, keďže mňa sa tento kozmetický „dýchanek“ netýkal. Začala Romana, potom niečo o sebe povedala Janka, Diana a napokon som pár vetami charakterizoval seba, na Pinky- nu žiadosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Toto je špeciálny odličovač. Každá si zoberieme jeden tampón, namočíme ho do vody a použijeme prípravok. Oči si odličujeme zvonku do vnútra oka, aby sa nám nevytvorili vrásky. Brrrr.“ Následne začala znázorňovať ako má tento proces vyzerať. Keď Pinky niečo hľadala v taške, Romana si rýchlo pošúchala tampónom oko, tak ako je zvyknutá.

„Romanka, nie hocijako! Pekne zvonku do vnútra, nezabúdaj, že Pinky všetko vidí.“ Nastal ďalší výbuch smiechu. Bolo mi jej ľúto, že sa ocitla v spoločnosti, kde si baby nezakladajú na svojej vizáži a jediné čo večer urobia je prepláchnutie si tváre vodou. Diana bola po celý čas poslušná, no Romana s Jankou, Pinky vždy decentne odbíjali poznámkami typu: „Nikdy som nemala problémy s pleťou“, alebo : „Ja nechcem žiaden výrobok, nemaľujem sa“. No Pinky strašila moje spolubývajúce rozprávaním o štyridsiatničkách, ktoré vraj každý večer plačú pred zrkadlom, pri pohľade na svoju tvár. Po dvoch hodinách rozprávania, skúšania krémov, vodičiek a pleťových masiek zavelila: „Dievčatá, zatlieskame si, že sme prežili túto hodinku krásy.“ Baby sedeli za stolom v kuchyni a tlieskali samy sebe aké sú úžasné. Keď niekto nezažije potlesk na javisku, tak aspoň na návšteve. Najväčšou iróniu bolo, že jediným jej zákazníkom som sa stal napokon ja. Predala mi čistiace mlieko na vyrážky. Do dnes nás Pinky bombarduje telefonátmi, či náhodou nemáme záujem o jej služby. Romana ju má v telefónnom zozname uloženú ako „Otravná Pinky“. Keď jej raz za čas zodvihnem, vždy sa posťažuje ako jej veľmi chýbame, že si nás veľmi obľúbila a že by sme niekedy mohli zbehnúť na kávičku. Každý máme v živote iné poslanie a inak si napĺňame svoje šťastie. Mne už zostáva sa len niekedy pousmiať nad existenciami podobným Pinky, ale možno sú takí ľudia niekedy šťastnejší , keď žijú vo vlastnom vákuovom svete.

Miško Blaško

Miško Blaško

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nespútaná energia emócií. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu