Byť HIV pozitívnym?

Autor: Miško Blaško | 2.8.2011 o 15:40 | (upravené 3.8.2011 o 0:27) Karma článku: 4,84 | Prečítané:  1103x

Robert si našiel nového priateľa. Nestalo sa absolútne nič výnimočné, keďže mužov striedal pravidelne, ale niekedy z človeka v prvom momente vycítite, že je naozaj úprimne zamilovaný. Zoznámil nás asi pred týždňom, keď som prišiel domov a nachytal som ich „in flagranti". Na stretnutie s Marcelom, určite nikdy nezabudnem. Robert je môj veľmi dobrý priateľ, spoznali sme sa na intráku. Prvé týždne, sme po sebe s Robertom na chodbách pokukovali a asi po dvoch mesiacoch som sa s ním, ani neviem ako a prečo, ocitol nahý v jeho posteli. Užili sme si spolu jednu búrlivú noc, plnú sexu a stali sa dobrými priateľmi. Dnes bývame, spolu aj s Romanou,  v jednom z tých nádherných staromestských bytov a sme taká malá rodinka. S Romčou som tiež zažil menší „posteľný románik", ale vzhľadom k mojej homosexuálnej orientácií, náhle vzplanutie nenastalo a z nášho sexu sa stala len vtipná fraška podmienená množstvom alkoholu.

 

„Miláčik musíme ísť na testy!", zahlásil jedného dňa Marcel, sediaci na gauči. „Vieš, keď už spolu chceme sexuálne žiť, tak aby sme si boli istí.", dodal do trápneho ticha, aby odľahčil napätú situáciu. „Na aké testy?", spýtala sa Romana, ktorá nebola v týchto „homosexuálnych témach"  zabehnutá a snažila sa lapať každé naše slovo, aby jej nič neuniklo. „HIV testy, Romči.", stroho som odpovedal, pretože všetko, čo v tejto chvíli zaznelo sa mi zdalo nevkusné.

Prišiel deň pravdy. Keď ráno Marcel zalieval kávu, videl som ako sa mu triasli ruky, ale svojimi komentármi o výbornej vôni arabskej kávy a solenej praženici, nám dal jasne najavo, že sa nechce rozprávať o dnešných výsledkoch, ktoré sa onedlho dozvie. Počas tichých raňajok sa aj Romana snažila povedať niečo vtipné a priviesť nás všetkých na iné myšlienky, no všetci sme boli nedočkaví večera. Neviem, či Marcel vedel o Róbertovej nie príliš šťastnej minulosti, ale ak áno, myslím, že jeho obavy museli byť o to väčšie. Robi, ako sme ho rodinne volali, si chodieval pravidelne do zahraničia zarábať peniaze rôznymi spôsobmi. Jedným slovom: Mužská kurva! To však bolo už dávno a zabudli sme na to.

„Tak čo ti povedali?", opýtal som sa večer, keď si Robert balil veci do kufra a ja som sa ukladal do postele. Sadol si na posteľ a rozplakal sa. Všetko som pochopil, musí sa odsťahovať. V tú noc som vôbec nevedel zaspať, v hlave som si premietal naše spoločné najsilnejšie zážitky a vtedy  som pocítil, akoby by mi niekto bodol nožom do hrude. Nemohol som sa  poriadne nadýchnuť. a celé telo mi zmeravelo. Spomenul som si na „tú"  intrákovú noc, ktorú sme spolu prežili. Rýchlo som sa postavil z postele a bežal do kuchyne. Chcelo sa mi zvracať, kričať aj plakať zároveň. Z celého srdca som si želal, aby som sa zobudil zo zlého sna. Je v mojom živote niečo takéto vôbec pravdepodobné? Môžem byť aj ja HIV pozitívny? Čo budem robiť ďalej? Čo bude so školou, rodinou a s mojím priateľom?

„Michal, preber sa! Čo sa ti stalo? Si v pohode", pred očami sa mi zjavila Romčina tvár. „Začula som len strašnú ranu, asi si odpadol". Ležal som na studených kachličkách v kuchyni. „Musíme ísť na testy Romi! Robovi vyšli testy pozitívne. Šukal som s ním a ty zase so mnou. Rozumieš tomu?", sypal som zo seba slová a slzy mi stekali po tvári.

Sedeli sme s Romanou na chladnej podlahe, pozorovali jeden druhého a plakali. Nemuseli sme nič hovoriť, obaja sme vedeli čo sa nám preháňa hlavou. Nechcel som tomu uveriť, asi nikdy som ešte necítil takú silnú energiu, ktorá z nás oboch vyžarovala. Boli sme v tom spolu a jedine to ma držalo nad vodou. Cítil som akoby smrť, ktorá ku mne kráčala od narodenia malými krôčikmi, skočila kilometer vpred.

„Čo si myslíš o tých dnešných testoch?", spýtala sa Romča večer v posteli. Prekvapila ma, domnieval som sa, že sa na túto tému nebudeme viac zhovárať.„Neviem, ostáva mi len dúfať. Všetko čo by som teraz povedal, by boli len teórie ovplyvnené túžbou. Neboj sa budeme v pohode." Silno som sa k nej pritisol a objal ju. Potichu plakala. Chcel som pri nej stáť a utešovať ju ako muž, ale môj strach bol tak veľký, že som nedokázal vzdorovať jej slzám. „Keby boli výsledky akékoľvek, som šťastná, že sme v tom spolu... Miško, milujem ťa!"

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?